Blízko kosovských hraníc leží Skopje, hlavné mesto Severného Macedónska. Mesto, pri ktorom sa vlastne neviem rozhodnúť, či sa mi páči, alebo nie. Jedno je však isté - je to unikát.
Centrum mesta sa rozprestiera na dvoch brehoch rieky Vardar. Na jednom sa nachádza starý osmanský bazár, na druhom zas novšia časť mesta. A práve táto novšia časť je dôvodom, prečo opisujem toto mesto ako unikát. Vzniká tu bizarná zmes nových budov s modernou architektúrou, hneď vedľa historických budov, hneď vedľa niečoho čo iba vyzerá ako historické budovy, hneď vedľa škaredých herní a kasín, hneď vedľa bytoviek.
Avšak ten úplne najväčší gýč sú sochy - tie sú všade. A keď poviem všade, tak tým myslím absolútne všade. V priemere snáď každých pätnásť metrov. Dominantou je vyše dvadsať metrová socha bojovníka na koni, no ďalšie sú roztrúsené po celom meste. Sú naozaj rôznorodé, od starovekej antiky cez socializmus až po súčasnosť. Striedanie štýlu, dizajnu či času je tu hlavnou témov.
Stačí však prejsť cez most na druhý breh a je to akoby som vstúpil do iného sveta. Zrazu sa ocitám v starom meste s typickými úzkymi kamennými uličkami a mešitami. Je to omnoho útulnejšia časť, plná stánkov, čajovní a reštaurácií. Zdola námestia ešte vidím na neďalekom kopci kovovú konštrukciu obrovského kríža s výhľadom na údolie mesta, ku ktorému sa dá vyviezť lanovkou.
Podľa mňa sa toho v Skopje veľa robiť nedá, ale rozhodne by som takú jednodňovú návštevu odporučil. Minimálne to môže byť dobrá základne pre ďalšie výlety to blízkej prírody.
