Belehrad, hlavné mesto Srbska. Nemám od neho veľké očakávania, ale dostávam ešte menej. V istom zmysle mi pripomína Bratislavu - asi tak pred dvadsiatimi rokmi. Má podobný vzhľad a charakter európskych historických uličiek zmiešaný s “modernými” socialistickými budovami.
Dominantou mesta je bývalá vojenská pevnosť na sútoku Dunaja a Sávy. Ponúka dobrý výhľad na mesto a aj nejaké tie aktivity v areáli. Neďaleko leží centrum mesta, kde ulice lemujú reštaurácie a bary, naozaj príjemné prostredie. Škoda len, že brehy riek sú takmer úplne nevyužité. Márne tu hľadám peknú promenádu na prechádzku či relax. Namiesto toho v celom meste narážam na všadeprítomné odpadky a graffiti. Absolútnym prekvapením je však mestská doprava - je totiž úplne zadarmo pre miestnych ako aj pre turistov - a prekvapivo dobre funguje.
Ak môže Belehrad niečo ponúknuť, je to rozhodne značné množstvo odvážnych brutalistických stavieb. Naschvál hovorím odvážnych, keďže ich dizajn nepadne do oku každému, ak teda vôbec niekomu. Bez ohľadu na to, či ich považujete za pekné alebo nie, sú nepochybne zaujímavé. Ak sa tu teda niečo oplatí vidieť, sú to práve ony. A ak ste fanúšik architektúry alebo brutalizmu, tak obzvlášť. Spomeniem vežu Genex, ktorá dostala prezývku Západná brána a stala sa neodlúčiteľným prvkom panorámy mesta. Aj keď zblízka to vyzerá akoby bol človek na mieste určenom na demoláciu.
Ďalšou dominantou, ktorú vidno už z diaľky je komplex Rudo, známy aj ako Východná brána. Ide o tri obrovské paneláky s netradične skoseným tvarom, takticky postavené na kopci. Z diaľky pôsobia oveľa impozantnejšie ako z blízka - vlastne také obyčajné sídlisko. V neposlednom rade sú v meste celé bloky bytoviek ešte v pôvodnom stave, ktoré pod vplyvom zuba času pôsobia dosť neprívetivým a surovým dojmom.
Belehrad je vlastne z časti premrhaný potenciál, z časti mesto vo vývoji a z časti jednoducho odraz miestnej kultúry. Stačilo by ho postrčiť správnym smerom a vedel by som si predstaviť, že z neho vyrastie plnohodnotná európska metropola.
